Ružomberok vs Trnava alebo rozhodcom to nevyšlo

Domáci vyhrali 3:2, aj keď hrali viac ako 70 minút bez vylúčeného Lačného.

     Po dlhšom čase som opäť zašiel na našu Corgoň ligu. Počasie pre futbal ideálne, súper stále zvučného mena a veľmi pekná návšteva – to všetko zaručovalo dobré podmienky pre dobrý futbal. Lenže súčasťou futbalového zápasu sú aj rozhodcovia – niekedy viac na príťaž ako na osoh. Tu je môj pohľad na sobotňajší zápas.

     Všetko nasvedčovalo tomu, že sa bude hrať ofenzívny zápas. Prvé šance prišli v prvých minútach, obrany si vybrali deň voľna. Hneď prvý viditeľnejší faul zápasu prišiel v prvej desaťminútovke v podaní Lačného, rozhodca na prekvapenie neváhal vytiahnuť žltú kartu – domnievam sa, že neoprávnene, keďže mohlo a malo nasledovať len upozornenie. Veľká aktivita oboch tímov pokračovala, pričom tá ružomberská mala o čosi vyššiu rýchlosť a myšlienku. Na svoje snaženie doplatil Miloš Lačný už v 17.minúte svojou druhou žltou kartou za odkopnutie lopty po zapískaní rozhodcu. Toto rozhodnutie udeliť kartu bolo správne, za to si samozrejme môže sám hráč, no vyústilo to aj z predchádzajúceho priebehu, kde každý menšie fauly domácich odmeňoval pán rozhodca Leško žltými kartami. „Rozhodca ma vylúčil, už je neskoro vyhovárať sa“ – povedal pre corgonliga.sk sám Lačný. Odvtedy začali na trávniku emócie. Najlepšou odpoveďou na nespravodlivosť rozhodcu bol nádherný gól Tawambu, ktorý prebral loptu na hranici šestnástky a z otočky trafil presne pod brvno – 1:0. Až do konca polčasu sa emócie stupňovali, rozhodca nemal rovnaký meter. Miernu iniciatívu prebrali hostia, hlavne rýchly Mikovič, ktorý hrozil centrami i strelami. Polčas už ďalší gól nepriniesol, za zmienku stojí len mohutné vypískanie rozhodcu pri odchode do kabín.

     Druhý polčas začal pre domácich ako zo zlého sna, prvý útok skončil gólom v ich sieti, keď prízemnú prihrávku z pravej strany usmernil k ľavej tyči Szabo – 1:1. Trnavčania, ktorí akiste nečakali, že budú hrať Pod Čebraťom ofenzívny tón udávajúci rolu, mali územnú prevahu, domáci ale neustále hrozili protiútokmi. Jeden im takto aj vyšiel, keď motorom akcie bol kto iný ako Tomáš Ďubek, náhradník v reprezentácií pre najbližšie zápasy. Na konci akcie bol obranca Peter Maslo, ktorý zužitkoval prihrávku od Ďubeka – 2:1. Odpoveď Trnavy prišla rýchlo, po zaváňajúcom ofsajde, keď sa rútili dvaja na jedného skóroval bývalý hráč Ružomberka Chovanec – 2:2. V tomto momente už málokto dúfal, že dnes uhrajú domáci výhru, keďže hrať tak dlhší čas oslabený bez jedného hráča, sa muselo prejaviť na silách. Avšak prišiel rohový kop domácich a presná hlavička kamerunského žolíka a tribúny jasali – 3:2. Následne už skúsení hráči domácich – Ďubek, Zošák a Tawamba – držali hostí na dištanc a spravodlivosť tak nebola tentoraz slepá. „Chlapci odovzdali maximum, potenciál, ktorý v nich je.“ – vyjadril sa tréner domácich Vukušič.

    Z hosťujúcich hráčov sa mi páčil predovšetkým Mikovič a neskôr striedajúci Karhan. Najlepší za domácich bol jednoznačne Tomáš Ďubek, najlepší hráč Corgoň ligy minulého ročníka, ktorý má reprezentačnú formu, dopĺňaný dvojgólovým Tawambom a rýchlym Zreľákom. Ak sa dostane do svojich najlepších čias duo Zošák a Lačný, je tu veľký predpoklad, že minimálne Európska liga by nemusela byť nedosiahnuteľným cieľom. Skvelí diváci (aj zo strany hostí) v počte takmer 3 600 si prišli na svoje. Neubránim sa dojmu, kebyže páni rozhodcovia mali presnejší a citlivejší meter, mohlo to byť futbalové divadlo bez zbytočných emócií.

Najlepší: Ďubek, Tawamba

Najslabší: rozhodcovia

autor a foto - RN -